Voyeur – Alain Robbe-Grillet

Voyeur – Alain Robbe-Grillet

Voyeur – Alain Robbe-Grillet, Pragma 2015

Meno francúzskeho spisovateľa Alaina Robbe-Grilleta (1922 – 2008) nie je v literárnom svete neznámy pojem, hoci ruku na srdce, u nás mnoho fanúšikov nemá. Je totiž predstaviteľom nového románu a nový román nie je sústo pre každého. Robbe-Grillet sa stal vedúcou osobnosťou tohto literárneho hnutia po vydaní románu Gumy v roku 1953. Od nového románu čitatelia veľa očakávajú, no často zostanú sklamaní. Veľmi. Grilletovým vyhlásením, že neexistuje nič len fikcia, bol popretý vzťah medzi obsahom a formou, a tým bol znemožnený akýkoľvek popis literárneho diela, aj toho Grilletovho. Nový román je totiž naozaj nový, a to v každom smere. Ak očakávate novátorsky prepracovaný pútavý dej, tak si rýchlo premyslite výber knihy. V novom románe totiž absentuje všetko, na čo ste zvyknutí z „obyčajnej“ literatúry. Nový román je neobyčajný, pretože v ňom absentuje logika, chronológia, tradičnosť aj samotný zmysel. Autori (Robbe-Grillet, Butor, Simon, Pinget) uprednostňovali formu pred obsahom, vďaka čomu dokonale skomplikovali čitateľom cestu za ich knihami.

Román Voyeur vyšiel v pôvodnom francúzskom vydaní v roku 1955. Český preklad vyšiel so šesťdesiatročným oneskorením v roku 2015 a slovenského sme sa dodnes nedočkali. A práve to je prvý kameň úrazu na ceste za Robbe-Grilletom. Diela nového románu sú samy osebe zložité, pretože medzi základné stavebné kamene posúvania klasického románu smerom k novému patrí snaha tvoriť realitu, nie ju iba popisovať, snaha podávať príbeh očami postavy, čo môže (a aj sa to deje) na čitateľa pôsobiť rušivo. Ak sa k tomu pridá ťažký, miestami nezrozumiteľný český preklad, Grillet stráca svoje čaro a čitateľ záujem.

Nový román vniesol do literatúry nový typ rozprávača, a to tzv. oko kamery, s čím sme konfrontovaní hneď od začiatku knihy. Dlhé opisy typu sú doslova rozťahané po celej knihe.

„Loď pokračovala ve své dráze doprovázená pleskáním vody, která se tříštila o její boky a stékala po nich. Od zádi přilétl téměr maximální rychlostí šedý racek, pomalu, volným letem proklouzl mezi levobokem a molem, bez jakéhokoli viditelného pohybu nabral nad kapitánským můstkem výšku a s hlavou skloněnou na stranu zkoumal jedním okem prostor pod sebou ­– kulatým, bezvýrazným a bezcitným okem.“ (s. 9)

Prvých približne 10 strán je venovaných detailnému opisu cesty loďou na rodný ostrov Mathiasa, hlavnej postavy knihy. Ak úvodné pasáže čitateľa neodradia, časom ho začnú dráždiť Mathiasove obsesívne myšlienky. Mathias neustále prepočítava čas, ktorý má na predaj hodiniek, keďže pravidelnosť lodnej dopravy na ostrov je rovnako zlá ako jeho finančná situácia. Jeho plány s predajom mu však nevychádzajú podľa predstáv, lebo Mathiasa si už takmer nikto nepamatá a tých, ktorí poznajú jeho, zasa nepozná on. Celý dej tak naberá chaotický spád, prepletaný Mathiasovými úvahami, prepočtami a dráždivými opakovaniami opisov, ktoré dej nikam neposúvajú.

„Sesedl, postavil kufřík, položil kolo na zem. Byly čtyři hodiny osm minut. Když upevňoval řetěz na místo, tedy na malé ozubené kolečko, celý se umazal od kolomazi. Potil se.“ (s.128)

Čo bude takmer s určitosťou vyvádzať čitateľa z rovnováhy je nemožnosť siahnuť do Mathiasovej minulosti. Mathias – predajca hodiniek je všetko, čo o ňom vieme. A vieme len toľko, koľko nám Mathias dovolí. Grillet tak popiera existenciu postavy v tradičnom zmysle. Približne v polovici knihy sa objaví zločin, na ktorý čitateľ od začiatku tak netrpezlivo čaká. Naozaj objaví, pretože vražda malého dievčatka, ktoré je vykreslené vo svetle nie príliš ideálnej dcéry (nádejnej pobehlice, na čo odkazuje názov knihy ­– sexuálny sliedič), je udalosť, na ktorú čitateľ nie je pripravený. Čo je však pre čitateľa horšie, je chaos, ktorý nebadane opantá celý zvyšok príbehu. Neustále sledujeme Mathiasa a jeho počínanie, zrazu však netušíme, čo sa stalo, ako sa to stalo a kto je vrah. Hoci je ostrov, na ktorom sa pravdepodobná vražda odohrala, opísaný do detailu, čitateľ ho nedokáže opísať. Existuje vôbec vrah, ak sa zločin nestal? Prečo Mathias neustále preveruje svoje alibi a snaží sa zbaviť dôkazov, ak dievča nezabil? Odpoveď je v celku jednoduchá: Grillet nám predstavuje malého človeka vo veľkom svete, ktorý napriek urputnej snahe nedokáže ovládať. Človek a jeho totálna subjektivita, existencia vecí ako takých bez falošnej nádeje porozumieť všetkému a každému. To je nový román. A tak Mathias opäť vstúpi na palubu lode, tentoraz však opačným smerom a čitateľa zanecháva bez dôkazov a bez akéhokoľvek vysvetlenia.

Diela nového románu, nielen tie Grilletove, sú neprávom nálepkované ako nečitateľné. Čitateľné určite sú, ale nie pre každého. Aj to je daň za prekračovanie konvencií.


Autor: Lucia Smiešková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: