Na úteku – Alice Munroová

Na úteku – Alice Munroová

Na úteku – Alice Munroová, Zelený kocúr 2018

Kanadská spisovateľka Alice Munroová na Slovensku nie je príliš známa, hoci jej v slovenskom preklade vyšlo už niekoľko kníh. Vydavateľstvo Zelený kocúr, ktoré sa sústreďuje aj na tvorbu oceňovaných spisovateľov, vydáva knihy tejto autorky od roku 2014, pričom v slovenčine dosiaľ vyšli štyri zbierky poviedok. Alice Munroová získala za svoju literárnu tvorbu v roku 2013 Nobelovu cenu za literatúru. Jej poviedky sú známe tým, že zachytávajú ľudí tak verne, až má čitateľ pocit, akoby mu postavy pred očami ožívali, ale aj tým, že životné príbehy, ktoré vytvára, sú napohľad obyčajné, no v skutočnosti veľmi spletité a zaujímavé.

Keď som si prečítala prvú poviedku zo zbierky Na úteku, podľa ktorej je kniha aj pomenovaná, necítila som to výnimočné fluidum, ktoré vraj z jej tvorby priam srší. Mierne sklamaná som sa pustila do čítania nasledujúcich troch poviedok, na motívy ktorých nakrútil španielsky režisér Pedro Almodóvar film Julieta (2016). Práve tri spomínané príbehy zachytávajúce jednu ženu počas rôznych období jej života od mladosti až po starobu si ma veľmi rýchlo získali a ja som len netrpezlivo čítala ďalej. Munroovej tvorba sa vyznačuje tým, že dokáže príbeh (na pomerne malej ploche cca 50 – 60 strán) vystavať veľmi zaujímavým a najmä prekvapivým spôsobom. Ani neviem, koľkokrát som si počas čítania povedala, že och, toto už je aké klišé, vážne ide písať o tomto? No autorka ma v priebehu niekoľkých stránok nielenže vyviedla z omylu, ale ma aj pomyselne pekne prefackala, keďže som odrazu čítala príbeh vyvíjajúci sa tak, ako by mi ani vo sne nenapadlo.

Všetkých osem poviedok v zbierke spájajú určité opakujúce sa motívy. Môžeme v nich vidieť kanadskú prírodu, návrat na vidiek, kde sa jej postavy stále uchyľujú, no nevyhneme sa ani mestskému prostrediu, taktiež neustále prelínanie minulosti a súčasnosti. Príbehy spájajú rodinné drámy, neľahké a neobyčajné osudy, hoci sa na prvý pohľad javia ako veľmi bežné, často ide o nejaké ochorenie, zvláštne vzťahy, no spisovateľka neobchádza ani medzigeneračné, triedne alebo intelektuálne rozdiely medzi postavami. Munroová dokáže na malej ploche pokryť naozaj veľa, pričom mnohé musí recipient vyčítať „medzi riadkami“.

Autorka akoby sa svojimi textami snažila priblížiť každému človeku, no pritom vytvára jedinečné príbehy. V tvorbe reflektuje napríklad úlohu svedomia, morálky či viny, príbehmi takpovediac filozofuje o živote a jeho plynutí. Závery poviedok sú vždy prekvapivé, často neuspokojivé, nedopovedané, čo môže čitateľa pobúriť, ale aj, naopak, uspokojiť, ak má rád otvorené konce, pretože príbeh v tom momente predsa nekončí a postavy môžu v jeho mysli žiť svoj život ďalej.

Ja osobne poviedky veľmi nepreferujem, no čas od času ich čítam, pretože mnohé sú naozaj brilantné (a to nielen zahraničné, ale aj naše slovenské) a ak práve nemáte čas či chuť na dlhší žáner, vedia vám spríjemniť deň alebo večer. Munroová určite patrí k veľmi talentovaným autorkám a jej tvorbu by ste mali poznať. Ja som rada, že som sa s ňou a s jej neobyčajnými postavami konečne zoznámila. Počas celého čítania mnou lomcovali emócie, a to je nesporný dôkaz kvalitnej literatúry.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: