Básnik a žena – Ján Smrek

Básnik a žena – Ján Smrek

Básnik a žena – Ján Smrek, Slovenský spisovateľ 1983

Meno Jána Smreka patrí k tým, ktoré nám častým opakovaním v školských laviciach zovšednejú a zapadnú do pomyslenej kolónky dávno známeho, povinného, v čom už nič nové objavovať nepotrebujeme. Tak je veľká škoda, keď sa ani nepokúsime vrátiť k tvorbe týchto autorov aj v rámci voľného času. Jedným z pozoruhodných diel je básnická skladba Básnik a žena, ktorú dejiny literatúry označili ako lyrickú poému (Kasáč – Bagin, 1986).

Jej sujet je rámcovaný štyrmi ročnými obdobiami, pričom postupuje od zimy k jeseni. Autor využíva ich symboliku, recipientovi priam modeluje v duši vlastné pocity a necháva tak sám seba precítiť. Každá z kapitol zachytáva výraznú emocionálnu stopu, ktorú torzovitosť sujetu ešte umocňuje. V závere sa pripája časť s názvom Po desiatich rokoch.

Príbeh môžeme vnímať vo viacerých rovinách. Prvou je príbeh vzťahu, na konštrukciu ktorého autor využíva výrazy zviazané s teplotným rozdielom. Necháva ich splynúť s citom, aby tak poodhalil jemné odtienky vývoja lásky v srdciach dvoch ľudí. Zima ako absencia tepla vytvára priestor na stretnutie básnika so ženou. Cit sa rodí pozvoľna a prichádza ako teplo do zimy, ako niečo tam, kde predtým bolo len prázdno. So zmenou obdobia prichádza jar a s ňou plamienok zrodeného citu, ktorý sa letom rozvinie do spaľujúceho ohňa, kým ho nevystrieda jesenný chlad. Celý vývin pôsobí dramaticky a zanecháva hlboký dojem.

Zaujímavá a osobitne sugestívna je aj dialogická forma, ktorá pôsobí mimoriadne autenticky, až sa čitateľ cíti ako nepozvaný, tajne pozorujúci a nikým nezbadaný svedok, nerušiaci intímne chvíle páru. Zároveň mu je však dovolené nazrieť do tajomstiev vnútorného sveta básnika a nachvíľu vidieť veci jeho očami.

Okrem lásky je témou aj život básnika a jeho cyklicky sa opakujúci konflikt so svetom, ktorý je nadosobný, vlastný básnikovi, bytosti, čo nie je zrodená pre tento svet a jeho materialisticko-racionalistické chápanie skutočnosti. Pri čítaní sa spomedzi riadkov priam vynára hlboký konflikt básnika so svetom. Oproti pokojnému dojmu, plynúcemu z precítenia ľúbostných citov, tu stojí mimoriadne turbulentná konštrukcia a uprostred nej bytosť, zmietajúca sa na pomedzí reálne existujúceho a ideálneho. Svet tu stojí ako prísne racionálny a orientovaný na hmotu v ostrom protiklade k všetkému citovému. Čitateľ má tak možnosť precítiť život umelca, človeka tvrdo skúšaného životnými reáliami, s ktorými sa nemôže zžiť ani ich ignorovať.

A napokon je tu aj osobná výpoveď básnika Jána Smreka o tvorbe vlastnej, aj o básnikoch a básnickej tvorbe ako takej. Báseň sa tak stáva obrazom nadčasového osudu básnika aj individuálneho životného pocitu Jána Smreka.

V každom prípade, aj napriek veku a zaradeniu diela do poličky povinnej literatúry, ide o umelecký počin, ku ktorému sa oplatí vrátiť aj v rámci voľného času, lebo disponuje schopnosťou obohatiť esteticky i noeticky. Jednoznačne ho považujem za dielo, ktoré môžete s radosťou vziať do rúk aj po definitívnej rozlúčke so školskými lavicami.


Zdroje:

  • KASÁČ, Zdenko – BAGIN, Albín. 1986. Dejiny slovenskej literatúry 3. Bratislava: SPN, 1986. 256 s.

Autor: Janka Florková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: